S malými mníchmi v Indii

Chalani, asi dva týždne pred odchodom, že či pôjdem s nimi do Indie. Cesta autobusom naposledy trvala 40 hodín a ja nemám víza, ani kde spať. Pred 800 rokmi dosiahol zakladateľ línie, Jigten Sumgon, osvietenie, ale v tomto momente ešte netuším, kto to vlastne je a čo sa bude diať. Iba, že má prísť 7 000 ľudí, tak to asi bude stáť za to a vravím áno.

Na druhý deň vypĺňam žiadosť o víza v obchodíku vedľa ambasády, kde mi s tým za 7 USD vďačne pomáhajú, najmä s fotkou neštandardných rozmerov, ktorú nemám. Následne mi podávajú vytlačené tlačivo s prepísanými údajmi a množstvom chýb. Meno a číslo pasu však sedia, rodičia a rodná hruda mi skomolené mená isto odpustia. Môj škrabopis Indom v tomto geograficko-kultúrnom zážitku asi tiež neprospel. Víza na 1 vstup a 3 mesiace stoja rovnako ako na mesiac, 120 USD, platí sa vopred a o týždeň treba prísť odovzdať pas. Ten si o 3 dni vyzdvihujem spolu s vízami vnútri. U nás to je asi lacnejšie a tiež majú e-víza.

Všetky hotely v okolí Dehra Dun, kam ideme, sú vraj vybookované niekoľko mesiacov vopred, tak som si zohnal frajerský stan za 32 USD a hodinu a pol čakania. Taký ten, čo kúpiš v Tescu za 10 EUR, ale všade inde stáli podstatne viac, ak nejaké mali. Treba drasticky vyjednávať a nakoľko Nepálčania odpovedajú áno/nie aj keď nerozumejú otázke, ideálne aj zinscenovať scénku stavania stanu a spania v ňom. Namiesto spacáku, ktoré som na Slovensku nechal tri, rvem do ruksaku obliečku z paplónu.

Po hlbokých jamách každého polmetra a kopách hliny sa nedá ísť moc rýchlo, tiež nás spomaľujú stáda kráv a 3 kontroly pred hranicou. Na tej zakaždým vypĺňam Nepálčanom to isté tlačivo a Indom hláskujem ,,Slovakia”, keď konečne uveria, že to je to isté ako ,,Slovenská republika” na pase a to že je tiež ,,SLOVAK REPUBLIC/REPUBLIQUE SLOVAQUE” v ňom.

Autobus dostal cestou tam a späť 3 defekty, našťastie sú v karaváne 4, tak zdieľame rezervy. Predná časť okolo vodiča je pokrytá matracmi. V MHD tam sedia účastníci zájezdu, teraz sa tam váľajú štyria potenciálni šoféri. Po cikpauze naskakujem do už rozbehnutého autobusu a rozmýšľam, či by ma tam uprostred lesa naozaj nechali. Toto robia zakaždým, bez ohľadu na vek a počet močiacich. Čas tu je relatívny, tak ho asi zarábame každou príležitosťou.

Časový odhad však prvýkrát takmer presne vyšiel a my už stojíme vyhrkaní s Tarou (Španielsko) a Akashom (Tajwan) uprostred areálu, kým sa mnísi a Tibeťania rozchádzajú na všetky strany. Asi po hodine prichádza chalanisko, že my tré cudzinci budeme spať v knižnici, čo ma fakt teší, lebo stanovať sa tu očividne nikde nedá. Iní mnísi s tým mali trochu ťažkosti a pýtali sa, kto nám to dovolil, lebo matrace v učebniach knižnice sú určené pre zopár lámov a cudzincov, tí ostatní museli niekedy cestovať do hotela aj 45 minút. Nakoniec pohoda, tak prvé 2 dni regenerujeme.

Kláštorov je v blízkom okolí viac, vrátane toho, kde prvýkrát v Indii žil Dalajláma po úteku z Tibetu. Najväčšiu skupinu hostí tvoria ľudia z Ladaku. Cítim sa medzi nimi ako v Pánovi Prsteňov, lebo sú veľmi nízki, tradične oblečení, s vrkočmi vlasov zviazanými dokopy a veľmi priateľskí. Žijú vysoko v Himalájach, v zime niekoľko mesiacov odrezaní od sveta a závislí od toho, čo si dopestujú.

Medzi tradičnými predstaveniami hudby a tanca, ktorými začína prvé dni program a výborným jedlom zadarmo si začínam uvedomovať, aké mám šťastie. Niektorí sem prišli až z Chile alebo Južnej Afriky, Tara mi postupne vysvetľuje, kto je aký veľký láma a učiteľ. Večer sedíme pri divadelných predstaveniach, ktorým často vôbec nerozumiem, ale vyzerajú super. Ďalšie dva dni pokračujeme učením a meditáciou Jeho Svätosti Chetsang Rinpocheho, hlavy Drikung línie. Jeden moment sa ohadzujeme kvetmi jak takí správni slniečkári, konkrétny zámer som však nezachytil, obety a požehnania zrejme.

Organizátori ho chceli privítať predstaviteľom z každej krajiny a keďže o Slovensku v živote nepočuli, nejak som sa ocitol s kvetmi na pódiu Jeho Svätosti, kde ich pokladám k buddhistickým obetám štyroch živlov a piatich zmyslov. Každý mal stuhu s názvom krajiny ako na Miss, teda okrem mňa, Čecha a Chorvátky. Široko ďaleko žiaden černoch, tak som zobral Ugandu a zviazal ju tak, aby nebolo vidieť krajinu.

Večer pokračoval obradom za svetový mier a pochodom sviečok za spevu mantier. Piaty deň sme sa rozdelili do skupín a išli rozdávať lieky a jedlo alebo čistiť okolie. A v Indii teda je čo čistiť. Veľa smetí je už zažratých hlboko v zemi a prachu, chápem pointu akcie, ale tieto problémy treba riešiť mentalitou ľudí, ktorí všetko zahadzujú kam sa podarí. My máme síce smetiarov a civilizovanejší systém, ale o to viac niekedy nevidíme a neuvedomujeme si následky produkcie a konzumu.

Hobití priatelia z Ladaku majú na jar kvôli globálnemu otepľovaniu problémy s nedostatkom vody. Dá sa to síce riešiť projektom ľadovej stúpy, ale bez dlhodobého a širokého pohľadu príčinu neodstraníme. Či už veríme v otepľovanie alebo nie, to, že sú oceány plné smetí a pralesov s ľadovcami ubúda, je fakt. Zatiaľ nás to možno priamo neovplyvňuje, ale Ladak si nevie dopestovať stravu už teraz a podľa všetkého nebudú jediní.

Z Indie som nevidel veľa a už som presvedčený, že sa tam vrátim, no videl som veľa zo sveta tibetského buddhizmu. Videl som ich spolupracovať s hinduistami a vlastne na tom, kto je kto vôbec nezáleží. Obyvatelia Ladaku, žijúci zo 70 centov na deň, sa sem hrkotali niekoľko dní a kým niektorí z Chile obzerali pamiatky, nadšene plnili vrecia indickými odpadkami. V Indii je množstvo žobrákov, často fejkových a niekedy zmrzačených vlastnou rodinou, aby viac zarábali. Ladačania im vo svojej nevedomosti a dobrej viere zakaždým niečo dali.

Cestou späť sedím úplne vzadu, tak každú chvíľu nadskakujem dobrých 30 cm. Mať lano priviažem sa. Po zotmení vodič vypína indickú hitparádu a očividne aj klímu. Chrbát ma po každodennom 8+ hodinovom sedení na zemi páli v každej polohe, o spotenej riti ani nehovorím. Kým si ťukáme hlavy so všetkými naokolo a improvizujeme spánok, do tmy sa ozve bezstarostný spev staršieho Tibeťana, ku ktorému sa postupne pridávajú ďalší.

..vždy, keď dopíšem článok, nechám tu tento odkaz: https://www.volunteersinitiativenepal.org/donate_now/general-donation/

Môžeš cez neho spraviť ľubovoľný príspevok cez PayPal partnerskej dobrovoľníckej organizácii v Holandsku. Keď sa ti článok páčil budem rád, ak im pošleš dáke to euríčko.

Všetky fotky nájdeš vo verejnom albume na Facebooku.