Ty rumunský Cigáň!

romania bran castle

..už nikomu tak ľahko nepoviem. Jedine, že by bol. Aj vtedy sa to asi moc nepatrí a najmä dnes, v prítomnosti hrdých Slovänov, ktorí by mi ešte od nadšenia začali strkať nejaký posratý leták zelený vo vlaku. Sráči fašistickí. Ale späť k tým Rumunom. Fotky a čo vidieť nájdeš na konci.

Vôbec, ale vôbec to tak nie je, že čo Rumun, to Cigáň. A každý sebavedomo vyhlasuje, akí sú to Cigáni, ale možno ty, drahý a vážený čitateľ, si väčší Cigáň než ten Rumun je Cigáň. Jasné, je ich tam viac, asi ako do Spišskej vlakom, dôsledkom čoho vznikajú rôzne styky lebo láske nerozkážeš, ale aspoň máme aj vo východnej Európe trochu exotiky a “španielsky” ladených kočiek. A vieš čo je prúser? Že tí ľudia v Rumunsku, rumunskí Cigáni aj cigánsky Rumuni, sú milí.

Si možno povieš ako krutoprísny cestovateľ alebo proste frfloš – jasné, že sú milí, všade sú na turistov milí, chceli tvoje prachy a.. v tejto časti ťa už snáď nikto nepočúva – ale naozaj sú milí a cítim potrebu to vyzdvihnúť, lebo veď chudáci. Taká teta prd vedela anglicky, ale keď videla, že sedíme na niekoho lavičke pred domom po tom, ako nám rukami nohami vysvetlila, že tie dva pásy koľajníc oproti skupinke detí vetra je skutočne vlaková stanica, porád k nám pribehla naspäť. Spravila by to tvoja manka? Možno áno, možno nie. Rumunské manky sa starajú. Keď uvidíš osamotené deti hrať sa okolo jedenástej večer na ulici tak to nerieš, veď sú asi v pohode.

Jednoducho ma neokradli, necítil som sa ohrozene a celkovo na mňa zaúčinkovalo také to čaro chudobného post-komunistického Rumunska, ktoré mi pripomínalo domov. Kúsok ďalej od vplyvu západného sveta, väčšie mestá nerátam / v takej Bukurešti majú frajerské metro, že sa tam možno nájde aj niekto pyšnejší než paštikári a cépečkári dokopy, ale koho to zaujíma.

Čo čakať?

Rumunsko by som odporučil najmä ľuďom čo moc neobsedia, bavia ich hory a príroda, chcú si pobehať nejaké tie hrady-jaskyne-parky a neminúť pri tom priemernú výplatu. Majú pomerne zachovalú a krásnu zeleň, hory sme teraz veľmi nemali v pláne, no celkovo na turistiku a štrádovačky po kopcoch – paráda.

Je to také krajšie Slovensko, len s viac Cigáňmi.

Asi si dávaj pozor na túlavé psy, tých je viac a síce všetkých, čo sme stretli sa nás báli viac než Slováci utečencov, len jeden čo bol za plotom od nervov odhryzol z dreva, tak neviem. Niektorí mladí aj starí vedia anglicky, niektorí nie, ak už ale niekto vie, tak o ňom vieš. Zrovna sme postretali takých, čo žijú v US and A alebo english učia.

Dosť radi tam jedia polentu.

Čo nečakať?

Keď cestuješ nemal by si mať žiadne očakávania ty plytký pes, ale kdyby něco, nečakaj, že sa z teba v každej reštaurácii poserú. Nečakaj vysoké ceny, rátaj s meškaním vlakov a ber to v pohode. Nečakaj, že ťa na každom rohu chce niekto zabiť, okradnúť a znásilniť. Nečakaj, že sa niekedy v živote naučíš rumunsky a ak áno, máš u mňa ľubovoľný alkoholický a možno aj nealkoholický osviežujúci nápoj.

Kde a čo?

Videli sme napríklad Brašov, kam vieš prísť vlakom priamo z Budapešti po cca 17 hodinách (my sme mali meškanie len +3 hodiny). Máš to kúsok do okolia, môžeš si pozrieť “Drákulov” hrad, ktorý nájdeš za rohom v mestečku Bran – vystojíš si štyri hodiny v rade, ďalšie tri sa uhýbaš na schodoch a úzkych chodbách (moc zaujímavého hradu) tlstým Nemcom, v reštaurácií dole necháš dáke to v prepočte euro – dvě za jedno fľaškové a ideš ďalej. V Rasnov (Râşnov) nájdeš dáku tú pevnosť a kúsok ďalej jaskynku v lese (kde by možno bolo zaujímavé vychytať koncerty, čo tam občas riešia).

V Zarnesti (Zărneşti) nájdeš medvediu rezerváciu, ktorá je super a ktorá vznikla po vstupe Rumunska do EU, kedy sa skončila posraná kariéra viacerých cirkusov a súkromných majiteľov. Majú tam priebežne okolo 70-90 medveďov. Napríklad takého, čo mu nejaký píčus oslepil zrak, aby sa s ním iní píčusovia mohli fotiť. Niektorí si chudáci ešte robia kolečka zblbnutí zo života v klietkach. Ale tu im je hej, majú veľa priestoru, kamošov a pohody, takže fajn. Keď tak kuk ich stránku tu. Nie je to zoo, uvidíš len malý kúsok so sprievodcom cez ploty, ale niečo sa dozvieš a podporíš dobrú vec.

V Piatra Craiului si vieš dať jednodňovú aj viacdňovú túru pri ktorej stretneš v lese skôr kravy než medvede, ale je to super. A po ceste do Bukurešti sme sa zastavili ešte v Busteni a Sinaia je vraj tiež pekná. Bukurešť klasika, ale nejaké historické mega centrum nečakaj, dá sa to tam však na chvíľu pochodiť a občas ti namiesto Staropramenu a dánskych pív načapujú aj miestne.

A tak. Všetky fotky nájdeš tu, článok je čisto subjektívny a možno vulgárny, tak na to mysli keď ho budeš zdieľať s kamošmi. Čau příště.