Prečo Nepál a ďalšie otázky

nepal sunset

Je štvrtok a ja ešte trochu rozdýchavam včerajšie pivo s ex-kolegami – teraz už oficiálne priateľmi – z Websupportu. Ako to v istom momente opojenia pekne opísal Jakub a mrzí ma, že si to z pochopiteľných dôvodov nepamätám lepšie, určití ľudia sa skrátka stanú súčasťou našich životov a bez ohľadu na okolnosti, čas a priestor, do nich budú vždy svojim spôsobom patriť.

No a kedy lepšie než po opici spísať odpovede na otázky, ktoré som v posledných týždňoch dostával. Ešte sa dvakrát vyspím v obľúbenej posteli a letím do Nepálu robiť dobrovoľníka, učiť angličtinu v buddhistickom kláštore. Písať jak ďábel je jedna z vecí, ktorej sa chcem okrem iného nasledujúce 3 mesiace intenzívne venovať, a tak tu snáď aj budú intenzívne pribúdať príbehy, že ako to ide.

Denník Nepálčana zatiaľ odštartujeme tým, čo tomuto rozhodnutiu predchádzalo a čo ma cca čaká.

A ty už máš pôžičku?

Jún, leto sa konečne rozbieha. Sledujem Dunaj za oknami autobusu a kým mi od potu vlhne oblečenie vymýšľam paranoidné teórie, prečo tu nie je nikdy zapnutá klíma (určite to nejak odrbávajú). Asi si kúpim auto. Skôr z radosti zo šoférovania, než z komfortu, presviedčam sa. Vŕta mi to však hlavou, oproti slobode kedykoľvek sadnúť a ísť vidím dosť nevýhod. Autami preplnené mesto, parkoviská, spaľovanie a globálne otepľovanie, starosti.

Ušetrím však čas a za chvíľu budem mať aj tak vyšší plat – odkedy tu pracujem, plánujem presun na obchodné oddelenie. Budem robiť, čo ma viac baví, flexibilnejšie, slobodnejšie, oddanejšie predstave z budúcnosti, kde som šťastný zamestnanec roka v krásnej Honda Accord.

Kupovať si auto je strašná nuda. To máš stretká s finančným poradcom, lebo si z tých čísiel a percent v prdeli, stretká s bankami, ktorým to očividne vyhovuje, potom nejaké to uznanlivé pohmkávanie nad zmluvou, podpis a šťastnú cestu pán vodič. Nasleduje nekonečné pozeranie inzerátov a výber auta. Rozpočet mám do 5 000,- eur, za čo kúpiš asi všetko, o to horšie sa mi čítajú všetky tie recenzie jazdeniek a dôveryhodne spolieham na kamošov, ktorí síce hovoria všetci niečo iné, ale určite sa vyznajú viac než ja.

S kúpou sa neponáhľam, radosť z predstavy nového auta medzičasom vychladla. Rovnako vychladla moja radosť z práce. Presun na inú pozíciu vyzeral v realite trochu inak – respektíve keby tomu dám trochu viac času, zrejme by to dopadlo podľa mojich predstáv, preto nikomu nič nezazlievam.

Prečo som dal výpoveď?

Začal mi chýbať zmysel, ktorý ti auto, vyšší plat, lepšia pozícia a zapnutá klimatizácia v bratislavskej MHD neponúknu. Nezavrhujem to a je v pohode a praktické mať dáke to brm-brm, nežiť od výplaty k výplate a tých 8 hodín denne venovať super práci so super ľuďmi – nie vždy som mal také šťastie, preto si vážim každú chvíľu a skúsenosť s nimi.

Každá práca je dôležitá, či už triediš cukríky pri páse, kopeš jamy alebo obnovuješ po telefóne heslá do emailu. Každý je však iný, tiež sme iní ako sme boli napríklad 3 roky dozadu, každý moment je nová skúsenosť a preto je v poriadku prijať zmenu – dôležitejšie je, či nám to dáva význam. Ten tu vôbec nemusí byť a asi ani nebude celý život – ako radosť z nového auta.

Pôžičku na auto by som mohol využiť lepšie, tak kedy, keď nie teraz?

No a prečo teda Nepál?

Pôvodne som tam mal ísť na dovolenku, lebo buddhisti, hory, po dlhej dobe naozaj nová a prvá skúsenosť s vysnívanou Áziou.

Moc som o ňom nevedel, tak reku keď už mám letenky, niečo si prečítam. Hinduistov je tam viac než buddhistov, dôverne poznajú zemetrasenia, nedostatok pre nás základných vecí a výpadky elektriny. Vraj najchudobnejšia krajina Ázie. Usmiate ksichty Nepálcov z fotiek ma začali prenasledovať.

Chcem ich spoznať a zistiť, ako to robia. Neverím, že všetci fajčia hašiš alebo meditujú. Vyzerajú spoko, ale z toho, čo som sa dočítal sa im zíde každá pomoc. Začal som googliť možnosti a pri predstave učenia angličtiny už nebolo cesty späť.

A kde, čo.. ?

Neviem. Úprimne. Narazil som na nepálsku neziskovku (volunteersinitiativenepal.org) a napísal im. Registrácia na takéto aktivitky je zložitejšia než som čakal, ale dá sa to zvládnuť. 100,- eur registračný poplatok, 820,- eur príspevok organizácii za 2 mesiace dobrovoľníčenia. Plus letenky a všetko ostatné.

Tu sa občas niekto zasekne, že čo, ale je to neziskovka, toto je jeden z tých lepších spôsobov ako získať financovanie na ich projekty a pomoc miestnym, tiež to pokrýva izbu v kláštore, stravu 3 x denne (a 2 x čaj písali :D) a pomoc pri prvom zorientovaní sa.

Mal by som teda skončiť niekde v okruhu Káthmandu, žiť s buddhistami a do 15.11. učiť – deti alebo dospelých – dáke to slovíčko dvě z angličtiny. 27.11. mám letenku naspäť, posledných 12 dní mimo kláštora budem cestovať alebo uvidíme.

Na záver

K tomuto rozhodnutiu viedlo viacero príčin, ktoré za určitý čas dozreli a spojili sa v ňom. Ako to býva pri všetkom.

V pomáhaní vidím zmysel, ale nie som Matka Tereza a nechcem sa tak ani tváriť. Zaujíma ma myseľ a meditácia, tak som zvedavý, čo mi k tomu povedia buddhisti. Tiež sa teším na cestovanie a život v neznámej krajine, po dlhej dobe. Teším sa, čo všetko sa od Nepálu naučím. Teším sa na rozšírenie hraníc komfortu.

Nemám očakávania, nehľadám zmysel života, osvietenie, či stratenú motiváciu. Pred nikým a ničím neutekám. Chcem prijať tú skúsenosť aká je a naplno si ju užiť, chcem ju zdieľať. 

Prirodzene mi budú chýbať všetci tí s ktorými sa máme radi, určite budem po mesiaci snívať o treske s rožkami, ale to patrí k tomu a je to v pohode.

A hlavne..

..vždy, keď dopíšem článok, nechám tu tento odkaz: https://www.volunteersinitiativenepal.org/donate_now/general-donation/

Môžeš cez neho spraviť ľubovoľný príspevok cez PayPal ich partnerskej organizácii v Holandsku. Keď sa ti článok páčil budem rád, ak im pošleš dáke to euríčko, ale nemusíš to robiť, určite nie preto, lebo sa to “má”, “je to dobré”, “nespravíš to tak si zlý hnusný človek”. Tá káva alebo lístok do kina, čo si odpustíš prispejú k tomu, aby sa niekto mal kúsok lepšie, teba tá suma z biedy nevytrhne a ktovie, možno zistíš, že ti to dáva význam. Skús.

Dík moc za prečítanie a prípadné príspevky, otázky a sebachvály koľko ste kto prispeli smelo do komentov. Howgh.