Prichádzam do kláštora

drikung kagyu rinchenling monastery

Pomaly prežúvam a prehodnocujem svoj mix ryže, šošovice a zeleniny, ktorú som nikdy nejedol. Nemá sa to jesť oddelene? Do tajov nepálsko – tibetskej gastronómie ešte stále prenikám, tak to radšej beriem rad za radom všetko. Raňajky, obed a večera sú v podobnom skromnom duchu, akurát raňajky nebývajú (veľmi) štipľavé a na večeru sú polievkoidné veci. V Nepále ješ koľko vládzeš, ale patrí sa dojesť všetko naložené, keď už. O tretej pijeme sladší čaj z mlieka, ten k raňajkám je slaný s maslom z jaka.

Zrovna včera sme mali vo večernej polievke červíky, neplánovane. Syr to počas dňa nezvládol. Asi mám dobrú karmu, lebo kým som sa dotackal bol okolo toho už taký humbuk, že som položil misku a zvedavo nakukol do skupiny červených hábitov loviacich tých malých nešťastníkov s vedeckým nadšením Majstra N.

drikung kagyu rinchenling monastery
Drikung Kagyu Rinchenling Monastery

Prišiel som v nedeľu pred večerou, ktorá je okolo siedmej – keď sa dovarí a zaznie gong, ten je vládcom času. V strede areálu je chrám s poschodiami ďalších miestností, po ľavej strane je budova izieb malých mníchov, po pravej zopár starších a hostí alebo dobrovoľníkov. Záchody so sprchami sú zdieľané, učebne sú rozmiestnené tak rôzne. Oproti chrámu je ešte ďalšia budova, kde je Rinpoche – hlava buddhistov tohto kláštora a skupinka malých mníchov, medzi ktorými je rozpoznaná reinkarnácia predošlého Rinpocheho, tak majú špeciálnu výuku. Väčšinu dňa sa odtiaľ ozýva hromadný spev. Celkovo tu je okolo 90 mníchov.

Izba je dosť veľká s vysokým stropom, všetko zariadenie tvorí posteľ a stôl. Bez stoličky. Proste raj minimalistu s malým ruksakom a zopár tričkami. Pranie všetci riešime kýblom a kefou v sprchách. Kýbel tak nejak koluje medzi dobrovoľníkmi, kefu mi prišiel požičať mních, keď som to žmolil v rukách a myslel na naše prababičky pri potoku.

zivot v buddhistickom klastore
Fenka Konči a čaj poobede

Mnísi vstávajú okolo piatej, o šiestej začínajú nazvime to modlitby v chráme a okolo siedmej raňajky. V pondelok som mal prvé dve hodiny angličtiny, potom nastalo týždňové voľno, pretože viacero mníchov sa vrátilo z ústrania. Prvá skupina je zložená z 9 mníchov. Mená ešte nedokážem ani vysloviť, jeden má 10 a ostatní tak 13 – 16 rokov, i keď pri niektorých som si tým nebol úplne istý. Ale keď tak povie.

Je tu ešte dobrovoľníčka Nelly z Francúzska, ktorá s nimi preberá násobky čísla osem a abecedu, potom doplňujeme slovesá do pesničky. Na ďalšej hodine sme na 11tich 6 – 10 ročných malých mníchov spolu s Bártom z Belgicka traja, tak si ich strategicky delíme do skupiniek a točíme pri hravých aktivitách. Učíme sa mesiace v roku, ktoré v každom tíme jeden sype z rukáva a radí ostatným, ktorí naňho zúfalo a mlčky pozerajú.

Sme vonku, kde sa k nám občas pridá zopár okoloidúcich starších mníchov, ktorí neviem, či nemajú byť teraz niekde na hodine, ale keď sa do zoraďovania mesiacov v správnom poradí zapojí aj ich nepálska učiteľka, pokrčím ramenom a nahrávam guču ponožiek, lebo nemáme loptu. Kto ju chytí, má povedať nasledujúci mesiac. Niektorí opakujú tie tri, čo vedia alebo opakujú po mne.

Kora okolo buddhistického chrámu a dediny
Kora okolo buddhistického chrámu a dediny

Bárt je jeden z tých hostí, čo sem prišli len tak, kvôli buddhizmu. Je preňho úplnou novinkou a dúfa, že mu pomôže upratať si v živote. Sú tú ešte tri staršie Číňanky, Tara zo Španielska, ktorá sa štúdiu a meditácii venuje 20 rokov, dáky chalanisko a taký starček, čo nevie slovo anglicky a stále sa na mňa usmieva mykajúc hlavou alebo recituje mantry. A dvaja psy, Alex a Konči, ktorí sú super.

Voľno sa začalo večernou ceremóniou v chráme a rannou korou po dedine – čo je veľmi zjednodušene povedané prechádzka v smere hodinových ručičiek okolo chrámu za sprievodu trúb a bubnov. Všetci tu žijú, rodiny majú rôzne po Nepále a väčšinou ich sem poslali, lebo nemali peniaze na školu. Máloktorí idú počas voľna domov, jeden to napríklad nestíha, lebo len cesta tam, do hôr, trvá 4 dni.

My sa však zabavíme, dnes sme z konárov a šnúrok z vyhodeného mopu spravili kruhy, do plastových fliaš sme nasypali štrk a triafali ich. Alebo futbalovou loptou, ktorú niekto potom priniesol. Alebo si hádzali plastový krúžok ako frisbee.

Kým toto píšem, za oknom do záhrady mi drkocú cvrčkovia, Alex občas frajerí pred Konči a komunikuje so psami v dedine. Kto povedal, že ticho lieči – podpisujem mu to. Počas dňa tu vládne riadna pohoda, veľa úsmevov, krpci sa občas hanbia a všetci sú priateľskí. Až ma teší, že tu budem dva mesiace.

Vstup do buddhistického chrámu
Vstup do buddhistického chrámu

..vždy, keď dopíšem článok, nechám tu tento odkaz: https://www.volunteersinitiativenepal.org/donate_now/general-donation/

Môžeš cez neho spraviť ľubovoľný príspevok cez PayPal ich partnerskej organizácii v Holandsku. Keď sa ti článok páčil budem rád, ak im pošleš dáke to euríčko.

Všetky fotky nájdeš vo verejnom albume na Facebooku.