Prvé dni v Nepále – Káthmandu

kathmandu nepal

Kým som dorazil do buddhistického kláštora Drikong Kagyu Rinchenling, strávil som týždeň v Káthmandu – od ktorého som pomerne kúsok. Stačí zamávať na minibus, ktorý ma tam za asi 20 centov a 16 kilometrov odvezie. Úprimne, po pár dňoch som sa už tešil, kedy vypadnem na čerstvý vzduch. Ten v Káthmandu je plný prachu, občas korenín a tlejúcich vonných tyčiniek. Dva dni a už behám so zapáleným krvavým okom a šatkou cez nos, čo rapídne znížilo počet samozvaných sprievodcov.

kathmandu nepal
Káthmandu

Večer to vyzerá vo svetle áut a skútrov ako hmla. Pri túlaní si stačí zapamätať, že jazdia cca po ľavej strane a i keď treba dávať pozor, osvedčenou taktikou je uvoľniť sa a držať miestnych. Pri trúbení spraviť možno krok vľavo, ak tam práve nehorí kôpka odpadkov alebo obiet. Spraviť vodičák tu trvá mesiac a mňa veľmi baví predstava výmeny s našimi šoférmi – niektorých by som sem posielal za trest, ich za trest zase k nám. Cesty sú často hlinené a neuveríš, ale deravejšie, než naše. Semafóry nie sú, iba policajti s rúškami a zákon džungle.

Mesto je preplnené ľuďmi a naozaj rušné. Vraj keď v Nepále pred niekoľkými rokmi robili komunistický maoisti zlobu, veľa ľudí utieklo práve do Káthmandu. Viacerí už nezohnali prácu alebo bývanie.

Víza sa dajú riešiť priamo na letisku, stačí mať pripravenú pasovú fotku a vyplniť nejaké tie dokumenty. Pýtali aj letenky, ale tie som nemal ako ukázať. 90 dní, 100 amerických dolárov. 1 dolár, 100 nepálskych rupií. V hale ma mal čakať Akkal z dobrovoľníckej organizácie, volám mu na dve nefunkčné čísla, kým ma taxikár hreší, že ,,platím” za učenie a mohol som radšej za menšiu sumu žiť uňho a vzdelávať jeho dve deti. Zrazu sa objaví Akkal a zmätene hľadá moju batožinu (ktorú nemám), o chvíľu už budujem dôveru v jeho šoférske schopnosti a prestávam počítať potenciálne búračky.

bhaktapur nepal
Bhaktapur

Rupie ešte nemám, všetko je už zatvorené okrem neďalekej kaviarne, kde mi Akkal vybavuje večeru na sekeru. Tú som na druhý deň pri raňajkách poctivo zaplatil a večer v ten istý deň presviedčal zmäteného majiteľa, že som ju PREDVČEROM spravil, ale VČERA zaplatil. Nikto nič nepovedal, veď sa snáď opýtajú čašníka a ja som si až neskôr uvedomil vedľajšie účinky časového posunu a že som práve zarobil dva dni. A to tu je len o štyri hodiny viac.

Výpadky elektriny sú čiastočné a krátke, napríklad wifi v mojom hoteli ide, aj keď svetlá nie. To im odpustíš aj fľaky na posteli. S teplou vodou netreba vždy rátať, ale to beriem. V umývadle sa zastavila po dni úplne, že neteče a nepoteče až kým neodídem. V noci sa prevaľujem pod hrkotajúcim ventilátorom, pozerám na hodiny a smekám pred výkonom súložiaceho páru z izby oproti. Cez paprndeklové dvere a okná počuť každý chracheľ Nepálčanky aj z tej najvzdialenejšej strechy. Celý september je takmer 30 stupňov, občas búrka.

swayambunath kathmandu nepal
Monkey Temple

Cez deň väčšinou obzerám hinduistické chrámy a hľadám, čo kde zjesť. V akomsi centre (Thamel) vládnu turistické miesta drahé ako naše, obchody so spacákmi a iba raz ma volali na masáž, že sex possible. Ináč tu je špekulantov podľa mňa málo, tiež menej vytrvalých, než v Maroku. Masáž a hašiš skromne odmietam, skúšam však rôzne jedlá, ktoré volím podľa náhodného výberu a sú vždy výborné. V lokálnych zákutiach za cenu dolára – dvoch. Zhrniem asi v inom článku.

Špekulanti vedia, že ste v meste prvýkrát. Vždy začnú otázkou a pokračujú pútavým rozhovorom. Potom človek zistí, že práve absolvoval turistickú obhliadku a má zaplatiť 10 dolárov. Za jednu návštevu do podobnej krajiny už ale zvyčajne vieš, o čo ide, tak to treba brať s humorom alebo ignorovať a kráčať ďalej. Tiež som dostal požehnanie na čelo výmenou za dolár, čo mi príde ako dosť rozumná cena za dobrú karmu a dlhý život.

Monkey Temple

Nepriťahujú ma preplnené turistické miesta, tak som zatiaľ videl len historické malé mestečko Bhaktapur, kde pýtajú 15 dolárov vstup a Monkey Temple – Swayambhu Stupa, čo je malý hindu chrám a buddhistická stúpa na kopci s krásnym výhľadom na celé Káthmandu. V Bhaktapur som sa stratil (v Káthmandu pre mňa štandardný stav) a zistil, že sa sem vlastne dá dostať aj bez platenia cez most. Peniaze sa im ale snáď zídu na opravu rozpadnutých budov po zemetrasení.

Dva dni trávim v dobrovoľníckej organizácii akýmsi zaškolovaním s úvodom do nepálskeho jazyka, riešení hryznutia možno besnou opicou a informáciou, že 98 % z nás postretnú dáke tie žalúdočné ťažkosti. Veľký klobúk dole pred 19 ročnou Muriel zo Švajčiarska, ktorá ide na tri mesiace do sirotinca a 18 ročným Ašilom z Francúzska, ktorý ide na tri mesiace do sirotinca pre psov – a to sa sem vybral bez angličtiny. Teda má takú hrubú knihu, že sa asi bude učiť vo voľnom čase. Bývať budú v hosťovských rodinách.

Ruch mesta konečne strieda pokoj kláštora v dedine pod kopcami, trúbenie papagáje a vrany, balenú vodu neďaleký prírodný prameň. Ale o tom zas nabudúce.

Swayambu Stupa
Swayambu Stupa

..vždy, keď dopíšem článok, nechám tu tento odkaz: https://www.volunteersinitiativenepal.org/donate_now/general-donation/

Môžeš cez neho spraviť ľubovoľný príspevok cez PayPal ich partnerskej organizácii v Holandsku. Keď sa ti článok páčil budem rád, ak im pošleš dáke to euríčko.

Všetky fotky nájdeš vo verejnom albume na Facebooku.